Škola končí.

Určite bol školský rok pre každého náročný. Učitelia sa museli pripravovať a mať trpezlivosť pre neposedné detičky, snažili sa zaujať a upútať ich pozornosť. Deti sa zase po namáhavom včasnom raňajšom vstávaní pomerne často vyskytovali v škole a objavovali nové a nepoznané. Teraz sa obidve strany tešia, že si od seba oddýchnu a načerpajú novú energiu v ceste za poznaním. Ja som si zhotovila aspoň takúto drobnosť pre triednu pani učiteľku, ktorá to iste mala tento rok s mojou puberťáčkou veľmi ťažké. Zo srdca jej ďakujem za trpezlivosť.    

Plechovica na drobnosti, perá,atď. 

Na spomienku.

Venček pre moju milú starkú. K jej 10. výročiu. Veríme, že odpočíva v pokoji a ako anjel na nás z výšky dohliada. Ľúbime ťa.....

Prichádza leto.

A tak sa môžu aj naše príbytky obliecť do letného šatu.Vhodný čas urobiť niekomu radosť s použitím letnej tématiky. Kamarátke sa páči námornícky štýl a preto som jej vyrobila sádrovou technikou obrázok, na ktorý som aplikovala sieť a mušle. Pretrela modrou farbou, ktorá neodmysliteľne patrí k letu a pripomína nám farbu mora. K tomu sa mi podarilo vytvoriť nádherný rám, ktorý som vyrobila zo starej stoličky. Bola to prácička na niekoľko hodín, keďže som najprv ručne lupienkovou pílkou rozpilovala latky, ktoré som potom obrúsila, aby som sa zbavila starého náteru. Nakoniec som ich napatinovala a prilepila na jednoduchý rám.

Zastaviť tak čas.......

.....by chcel každý z nás, aspoň na chvíľu. I keď dobre vieme, že to nie je v našich silách, môžeme sa aspoň snažiť zachovať tie materiálne pamiatky po našich predkoch,ktoré tupo nich zostali. Niekoho zlaté ruky dokázali majstrovsky ručne opracovať drevo a pretvarovať ho do niečoho úžasného, predmetu priam dokonalého tvaru. Ja som sa snažila tento predmet povýšiť na dekoráciu a nechať ho rozprávať svoj príbeh z dávnych čias. Ako ináč, aby bol každému na očiach.....Preto má pre mňa tento machový veniec veľkú hodnotu. Som rada, že som mohla zachrániť veľmi staré obuvnícke kopytá (dočítala som, že je to ich odborný názov) a zachovať tak starú dobrú, poctivú remeselnícku prácu. Kiež by sa nám všetkým z času na čas podarilo zachrániť kúsok minulosti pre ďalšie generácie.

Aká to dlhá doba.....

Tak veľmi dávno som sa vám neprihovorila,nie nebojte sa, nezabudla som na vás,no také klasické jarné záležitosti sa zosypali aj na moju hlavu. Počasie ma nevylákalo len na prechádzky,ale aj drobné práce v záhradke.Sadenie, strihanie, okopávanie, kosenie, veď to všetci dobre poznáte. Ale ani to mi nezabránilo nájsť si čas na moje ďalšie tvorenie.Príroda ma zase raz inšpirovala a ja som jej zato vďačná. Nech sa páči, potešte si očká niečim nezvyčajným. Tento venček má základ čisto naturálny a žiadalo sa mi ho oživiť nejakou nevtieravou kvetinovou ozdobou.Myslím, že sa mi podaril presne podľa mojich predstáv.

Tak trochu veľkonočne.

I keď sa s nami príroda zahráva a ukazuje aká je mocná, nevzdávam to, a aspoň trochu si vytváram veľkonočnú atmosféru.Tento rok sa mi žiadala zeleň na náš balkónik a nie veľké množstvo farieb. Dokonca sa mi podarilo zohnať domáce prepeličie vajíčka, z ktorých bola skvelá praženička a teraz zdobia môj venček. Chcela som len takýto jednoduchý, aby na ňom vynikla krása vajíčok. Tým,že už samotný venček má peknú štruktúru, nechcela som to prehnať s dozdobením. Štýl menej je viac mu jednoducho sekne. Mala som toho teraz veľa na práci a čoskoro sem ponahadzujem fotečky,aby ste sa mohli pokochať. Pekné sviatky vám všetkým.

 Svieže farby pre potešenie.

Dnes bolo tak nádherne a ja som dostala strašnú chuť na tieto svieže farby. Kvetináčik som si tiež vyrobila sama z plechovky a lana.Trochu som ho pretrela bielou farbou, aby dostal nádych patiny. Zajtra chcem s touto drobnôstkou prekvapiť kolegyňku, tak dúfam,že sa mi to podarí.